Kanáriky a ich chov (4)
Vložené 05.04.2020
Obdobie pokoja
Toto obdobie sa dá charakterizovať, ako obdobie odpočinku pre kanáriky aj pre chovateľa. Podľa toho, ako si chovateľ naplánoval výstavnícku a chovnú sezónu vo svojom chove, môže byť u každého chovateľa rôzne. Nie každý vystavuje kanáriky a preto u takého chovateľa by sa dal začiatok tohto obdobia počítať od ukončenia preperenia. U niektorých chovateľov, ak by sme to chceli časovo vyjadriť, trvá obdobie pokoja od októbra do marca, u iných od decembra do februára. Všetko záleží len a len na chovateľovi, ako si jednotlivé obdobia vo svojom chove sám naplánuje.
I keď je to obdobie odpočinku, mohlo by sa zdať, že kanáriky i chovatelia sú v relatívnom pokoji, pretože kanáriky nehniezdia, sú v priestoroch kde prekonávajú zimné obdobie. Práve preto, že kanáriky v tomto čase odpočívajú a naberajú sily, chovatelia by nemali leňošiť, ale intenzívne sa zaoberať prípravou na nasledujúcu chovnú sezónu, analyzovať klady a nedostatky predchádzajúcej a následne stanoviť si ciele v novej chovnej sezóne, s eliminovaním zistených záporných javov.
V tomto období máme krátky svetelný deň, preto v chovných zariadeniach sa pohybujeme inak, ako obvykle. Ak k tomu prirátame, že väčšina chovateľov chodí do práce, ráno odchádzajú za tmy, večer prichádzajú (ak nepracujú v dvoj či trojsmennej prevádzke) tiež keď je tma, tak im veľa času na ich zverencov neostáva. Keď, tak len v sobotu a nedeľu. Ale i napriek týmto skutočnostiam je potrebné v tomto období venovať zvýšenú pozornosť hygiene. Dbáme, aby kŕmidlá a napájačky boli vždy čisté, aby voda bola vždy čerstvá. Kontrolujeme čistotu bidiel, aby sa zmenami tepla a vlhkosti v miestnosti nevytvárali plesne a tie sa potom nedostávali do krmiva. Minimálne jedenkrát za týždeň vykonáme dezinfekciu kŕmidiel a napájačiek, umyjeme podlahu dezinfekčným prostriedkom s nižšou koncentráciou a vyvetráme miestnosť.
V tomto období by si mal chovateľ nájsť viac času pre svojich zverencov a prichádzať s nimi čo najčastejšie do styku, aby si na neho zvykli. Je potrebné kanáriky pozorovať, ich správanie, pohyb, spev, prijímanie potravy. V tom čase by mali byť samice od samcov oddelené. Samice by mali prezimovať pri teplote 5 – 10 °C. Tak udáva väčšina autorov vo svojich knihách. Moje skúseností sú trochu iné.
Samice od novembra do konca januára zimujem v murovaných voliérach, kde teplota často klesá i pod bod mrazu a voda im v napájačkách zamŕza. Nestalo sa mi, aby to na ne negatívne vplývalo, ba môžem povedať, že chovná sezóna u takto prezimovaných samíc prebieha bezproblémovo a samice sú čulejšie. Je pravda, že tieto samice spotrebujú viac krmiva, hlavne bohatého na tuky, ale nie sú ani tučné ani chudé a po premiestnení do chovných priestorov sú živšie a netrvá im dlho, aby sa dostali do toku. Samice nie je možné premiestňovať v období mrazov, ale je potrebné vyčkať čas, kedy na niekoľko dni po sebe neklesne teplota pod bod mrazu a vtedy ich premiestniť do miestnosti, v ktorej máme umiestnených samcov. Samice premiestňujeme do preletovačiek, ktoré máme umiestnené čo najnižšie (najlepšie na zemi), kde je v miestnosti najnižšia teplota, aby sme tak zabránili prípadnému nežiaducemu pŕchnutiu. Potom je potrebné denne kontrolovať ich správanie.
Zimné obdobie je tiež vhodné na preventívne zákroky, pretože vtáky majú pokoj. V tom čase môžeme preventívne podávať rôzne liečiva, pretože je vylúčené riziko ovplyvnenia reprodukčného cyklu. Podľa toho čo uvádzam, sa iste zhodneme na tom, že zimné obdobie vôbec nie je pre chovateľa obdobím pokoja a odpočinku. Je to také isté obdobie ako každé iné s tým, že sa v tomto období venujeme aj príprave chovateľských pomôcok, napr. oprave a úprave hniezd, zadováženiu si dostatočného materiálu na ich stavbu a pod.
Život v prírode
Koncom marca a začiatkom apríla sa začína čulý ruch v prírode. S príchodom jari sa príroda prebúdza a prebúdza sa i vtáctvo. Sťahovavé vtáky sa vracajú na svoje hniezdiská z južných krajín a v tom období migruje i európska fauna, ktorá si hľadá výhodné podmienky pre založenie svojho chovu. Máme možnosť vidieť rôzne druhy vtákov v záhradách v korunách stromov, na cintorínoch v tujach, v rôznych kroviskách, ba dokonca i v mestách na peších zónach, kde sa nachádzajú okrasné stromčeky. Počuť štebot samčekov rôznych druhov vtákov a je vidieť usilovnosť samičiek pri stavbe hniezd. Život v prírode začína.
V chove niektorých chovateľov to prebieha tak ako v prírode, ale niektorí chovatelia si chovnú sezónu prispôsobujú na svoje vlastné podmienky podľa toho, ako rýchlo chcú mať hotové mláďatá, ktoré si neskôr budú pripravovať pre vlastnú chovnú sezónu, resp. výstavnú sezónu. Niekedy rýchlo znamená menej a preto ja dávam prednosť viac menej prírode, kedy je už aj dostatok zeleného krmiva, ktoré je pre odchov mláďat nevyhnutné. Prečo je niekedy rýchlo menej? Lebo sa môže stať, že ak načasujeme chovnú sezónu príliš skoro, nemusia byť ani samce ani samice dostatočne pripravené a môže dôjsť k poruchám hniezdenia, resp. k veľkému množstvu neoplodnených vajíčok. Musíme mať vždy na pamäti, že prvé úspešné hniezdenie je najdokonalejšie. Vtáky sú silné, zdravé a čulé, schopné na zaradenie do chovu pre nasledujúce obdobie, ale aj na výstavné účely. Každé ďalšie hniezdenie nemusí, ale môže stratiť na svojej kvalite.
Príprava na chovnú sezónu
Príprava na chovnú sezónu u chovateľov začína oveľa skôr než je tomu v prírode. Dá sa povedať, že už v jeseni sa chovateľ touto otázkou začína zaoberať. V jesenných mesiacoch si každý chovateľ kanárikov doplňuje chovné jedince. Predpokladám, že tí menej skúsení si ich zakúpili na jednotlivých výstavách, podľa bodového ohodnotenia alebo od známych špičkových chovateľov, s potrebným genetickým vysvetlením (čo s čím páriť). Čím je neskorší termín získania kanárikov do svojho chovu, tým bude vyššie riziko, že kúpený kanárik v nastávajúcej chovnej sezóne nebude schopný odchovávať mláďatá z dôvodu, že nebude na ňu dostatočne pripravený či už je to samec alebo samica.
Kanáriky by sme mali na chovnú sezónu pripravovať už v januári, z dôvodu ich dostatočného preperenia. Tí najnáročnejší chovatelia zvyčajne ešte využívajú i svetový šampionát, ale s takto zakúpeným kanárikom na začiatku chovnej sezóny vo svojom chove príliš počítať nemôžu. Vtáky (kanáriky z toho nevynímajúc) na výstave utrpia psychicky i kondične, niekedy i zdravotne, a to zvlášť na veľkých výstavách, ktoré často trvajú dlhšie než 3 dni. Preto s takto získaným kanárikom máloktorý chovateľ počíta do chovu v aktuálnej sezóne.
Príprava kanárikov na chovnú sezónu je proces veľmi zodpovedný, pretože od nej závisí úspech budúcich odchovov. Všetko má svoj čas, preto nie je možné tento proces urýchľovať. Príprava má byť cieľavedomá, účelná a pozvoľná. Chovateľ má pritom neustále sledovať správanie sa jednotlivých vtákov, zvlášť samíc. Ak chceme uviesť kanárikov do toku, musíme uviesť do činnosti ich mozog, aby začal do krvi vyplavovať potrebné hormóny, aby sa telo začalo pripravovať na párenie. Následkom hormonálnych zmien začne dochádzať i k vizuálnym zmenám, ktoré si chovateľ musí všímať a na základe toho správne reagovať. U samca i u samičky sa zväčší kloaka, samice sú viac prikrčené k bidlu a na bruchu sa im objaví holé miesto (nahé bruško). Príprava na chovnú sezónu pozostáva z niekoľkých krátko vymedzených období. V prvom období odporúčam mať samice od samcov oddelené. Samcov v miestnosti jednej, samostatne v klietkach, ktoré zodpovedajú veľkosťou chovným klietkam. Môžu byť v tej miestnosti, kde sa bude uskutočňovať párenie. V tejto miestnosti pozvoľna zvyšujeme teplotu a ustálime ju na 15 – 18 °C. Robíme to z toho dôvodu, aby nenastalo nežiaduce pŕchnutie. Pred premiestnením do takejto miestnosti každého jedinca skontrolujeme po stránke zdravotnej. Ďalej skontrolujeme či nemá poškodené perie (najmä chvostové). Polámané alebo inak poškodené opatrne vytrhneme. Potom skontrolujem zobák a pazúriky. Ak sú prerastené, zastrihneme ich na požadovanú veľkosť.
Ošetrenie pazúrikov
Nakoniec ešte zistíme, či nemajú vonkajšie parazity rozfúknutím peria, čim zároveň zistíme, či nie sú príliš tučné alebo chudé a podľa toho im upravíme kŕmenie. Tučné kanáriky môžeme ponechať vo voliére alebo vo väčšej preletovačke (asi 10 dní), znížime im kŕmnu dávku, obmedzíme krmivo bohaté na tuky. Samičky rovnako prekontrolujeme a premiestnime ich do samostatnej miestnosti, do preletovačiek. Teplotu v miestnosti postupne upravíme na 5 – 10 °C. Takto roztriedené samčeky a samičky pripravujeme v druhom období, ktoré patrí medzi najrozhodujúcejšie. Svetelný režim upravíme na 16 hodín denného svitu.
V druhom období sa venujeme pozorovaniu prejavov kanárikov, zvlášť samíc pri konzumácii krmiva. Dôraz kladieme na kontrolu trusu (pozor na hnačky). Do vtáčieho zobu primiešame semená bohaté na bielkoviny a na zvýšenie pohlavnej aktivity – lesknicu, konopné semeno, niger (max. 10 % v pomere k ostatným semenám). Dvakrát týždenne podávame vajcovú miešanku, do ktorej primiešame malé množstvo sójovej múčky (túto pri kŕmení mláďat vylúčime, mám s ňou veľmi zlé skúseností). Je jedno či to bude vajcová zmes sušená alebo si ju pripravíme z natvrdo uvareného vajíčka. Nezabúdame ani na naklíčené a zelené krmivo, piškóty a minerálne látky (piesok, vyvarené vajcové škrupiny, sépiovú kosť), ktoré nesmú nikdy chýbať. Jedálny lístok môžeme z času na čas obohatiť tvarohom, ovocím a mrkvou. Ak uvidíme, že samičky preskakujú z bidielka na bidielko s kúskom papiera v zobáku (dali sme ho na dno preletovačky pri čistení), je to pre nás znamenie, že sme sa dostali do posledného, tretieho obdobia.
V tomto treťom prípravnom období samičky, ktoré prenášajú kusky papiera v zobáku, vychytáme a premiestnime do chovných klietok. V nich máme pripravené hniezda a materiál na jeho stavbu (seno, plsť, zvyšky bavlny postrihané na 2 - 3 cm dĺžku). Tieto priestory sa nachádzajú v miestnosti, kde sú umiestnené samce. Rozoznávame štyri metódy odchovu, z ktorých každá má svoje prednosti i nedostatky. Záleží na chovateľovi, pre ktorú metódu sa rozhodne.
Chov voliérový. Jeho výhodou je, že možno kŕmiť naraz celú chovnú skupinu umiestnenú vo voliére a mladé kanáriky po vylietnutí z hniezd sú dobre vyvinuté. Nevýhodou je, že samičkám, ktoré už zasadli na znášku, nemôžeme obmedziť príjem vajcovej miešanky a tak dochádza u nich niekedy k prerušeniu hniezdenia. Zároveň nemôžeme zabrániť bitkám medzi samcami a haštereniu medzi samicami. Tento chov uplatňujeme hlavne vtedy, ak párime jedného samca s 2 - 3 samicami.
Metóda striedavej plemenitby. Samček sa v pravidelných intervaloch vpúšťa k vybraným samičkám. Výhodou je, že potrebujeme menej samcov (1 samec na 3 samice) ako aj to, že na základe potomstva môžeme zistiť či je samec prenášateľom pozitívnych znakov, ktoré sledujeme. Nevýhodou je to, že samce sa nezúčastňujú na kŕmení mláďat alebo len čiastočne. Táto metóda je náročná na čas chovateľa pri párení zvlášť vtedy, ak samičky nejavia záujem o párenie alebo ak je niektorá z nich k samcovi agresívna.
Chov oddelený. Pri tomto spôsobe chovu sa umiestňuje samček s klietkou medzi dve samičky. Pripúšťa sa k tej, ktorá práve javí záujem o párenie. Pri tejto samici ho nechávame až do znesenia tretieho (štvrtého) vajíčka. Výhoda tejto metódy je v tom, že samca môžeme vpustiť kedykoľvek k jednej alebo druhej samici podľa potreby. Nevýhodou je, že sa menej zúčastňuje na kŕmení mláďat.
Chov párový.Pri tomto spôsobe chovu je samec i samica v spoločnej klietke ako trvalý pár. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, samička sa natoľko nevyčerpáva, čo je výhoda. Nevýhodou je, že niektorý samec vyrušuje na hniezde samicu alebo ak je agresívny, môže porozbíjať vajíčka. Takéto správanie samca je potrebné včas zistiť a v čase sedenia na znáške ho od samice oddeliť. Vpustí sa k nej až po vyliahnutí mláďat, keď mláďatá sú vo veku asi 5 dní. Z uvedených metód odporúčam túto, lebo sa najviac osvedčila.
Chov párový.
Po vychytaní samičiek skontrolujeme ich pohlavnú zrelosť. Rozfúkneme im perie na brušku a zistíme, či má holé bruško a koniec kloaky prekrvený a zväčšený. Takto pripravené samičky dávame do pripravených zariadení. Samičky si za pomerne krátku dobu upletú hniezdo. Nezabúdame ani na samcov, ktorých tiež treba pripravovať a toto väčšina chovateľov podceňuje v domnienke, že keď samec spieva, je zároveň pripravený na párenie. Nie je tomu tak. Samce musia mať ohnivý tón vo svojom speve a samice musia na neho reagovať tým, že začnú robiť tzv. kolísku a zaoberajú sa stavbou hniezda. Vtedy môžeme k samiciam vpúšťať samcov. Ak vidíme, že na zapískanie samčeka sa samička prikrčuje k bidielku a ohlasuje sa samčekovi, je to pre nás signál, že ho k nej môžeme vpustiť. Pri vpustení samca k samičke zvyčajne býva, že samec sa okamžite rozospieva a začne samicu naháňať po klietke. Po odparení samičky samcom nastane pokoj.
Najlepšie je vpustiť k nej samčeka večer, aby ráno pri rozsvietení svetla došlo k spáreniu. Najideálnejšie by bolo, keby samce počas celej doby prípravy na párenie boli v klietkach o veľkosti chovných klietok (ak sme sa rozhodli pre párový chov), lebo si zvyknú na budúce podmienky. Preto musíme mať dostatočné množstvo klietok. Niektorí chovatelia na tento účel využívajú chovné regály, čo má viacero výhod. Samce a samice z jedného oddelenia nevidia na samce a samice z iných oddelení. Nedochádza preto medzi nimi k vzájomnému vyrušovaniu. Keď samička znesie prvé vajíčko, končí obdobie prípravy a párenia, začína sa obdobie hniezdenia a odchovu. Ak sme sa rozhodli pre iný chov ako je párový, samca od samičky po znesení tretieho (štvrtého) vajíčka oddelíme a premiestnime ho k inej samičke. Tu by som sa chcel zmieniť o tzv. biorytme u samíc i samcov, ktorý by nemal byť chovateľom podceňovaný. Čo je to vlastne biorytmus a ako ho vypočítame?
Biorytmus
Výber párov v prírode sa deje prirodzeným spôsobom. Vtáky si môžu voľne vyhľadať (aj si vyhľadávajú) svojho partnera takého, u ktorého pohlavný pud harmonizuje s tým jeho a ktorý je v rovnakej pohlavnej intenzite. Chovateľ svojim kanárikom toto väčšinou neumožňuje, preto, ak chce mať vo svojom chove úspech, musí pripravenosti oboch pohlaví na párenie venovať potrebnú pozornosť. Biorytmus a poznanie jeho zákonitostí umožňuje chovateľom dávať do párov chovné dvojice, vtedy, keď sú pohlavne a teda i biologicky najzdatnejšie. U každého živočícha nemá pohlavný pud rovnakú intenzitu, ale raz klesá a raz stúpa od jeho vyliahnutia. V prvej polovici cyklu pohlavná intenzita stúpa, oproti tomu v druhej polovici pohlavná intenzita klesá. U samičiek takýto cyklus trvá 28 dní, u samcov 23 dní. Tento cyklus sa nazýva biorytmus. Je teda na chovateľovi, aby pri jednotlivých pároch tento cyklus čo najviac zosúladil a podľa neho zostavil páry. Len potom môže vo svojom chove zaznamenať úspech. Pri samičkách je potrebné sa zamerať na prvú polovicu cyklu, teda na prvých 14 dní, pri samcoch na prvých 11 a pol dňa. V tomto období je pri samičke najsilnejší 7. deň, pri samčekovi 6. deň. Tento čas môžeme považovať za ideálny na spárenie. V druhej polovici sila pohlavného pudu samičky aj samca klesá, preto tento čas využijeme na prípravu na párenie.
Intenzitu pohlavného pudu vypočítame nasledovne. Obdobie hniezdenia chceme nastaviť na mesiac marec. Vieme, že samička umiestnená v klietke s číslom 24 sa nám vyliahla 25. 3. 2019. Spočítame dni od tohto dátumu do 1. 3. 2020. Vypočítali sme, že samička má 340 dní od 25. 3. 2019 do 1. 3. 2020. Toto číslo vydelíme číslom 28.
340 : 28 = 12
60
4
Číslo 4, ktoré po vydelení zostáva, nám udáva, že samička sa nachádza vo 4. dni svojho cyklu a ten sa nachádza v rozmedzí od 1. do 14. Teda 1. 3. 2020 je to štvrtý jej deň pohlavnej aktivity. Obdobne to vyrátame aj samcovi, ktorého sme jej vybrali. Samec sa nám vyliahol 16. 3. 2019 a teda k 1. 3. 2020 má 347 dní.
347 : 23 = 15
117
5
Po vydelení zostáva číslo 5, ktoré udáva, že samec sa 1. 3. 2020 nachádza v 5. dni svojho cyklu, teda tiež v čase vyhovujúcom na párenie. Z toho vyplýva, že takto zostavený pár by mal harmonizovať čo sa týka pohlavnej aktivity a nemalo by dôjsť k neoplodnenej znáške, pokiaľ budú dodržané i ostatné kritéria pre dokonalé párenie týchto dvoch kanárikov, medzi ktoré nepochybne patrí veľkosť klietky, rozostavenie bidiel od stien, ich hrúbka a iné faktory, ktoré sú uvedené na inom mieste.
Obdobie hniezdenia a odchovu
Obdobie január – jún je u väčšiny chovateľov kanárikov obdobím hniezdenia a odchovu.Niektorí chovatelia si chovnú sezónu naplánujú už skôr a prvé odchovy majú v druhej polovici decembra. Sú to zvlášť tí chovatelia, ktorí chcú mať kanáriky riadne pripravené na výstavu už začiatkom októbra. Neodporúčam takto sa ponáhľať, som zástanca so začatím obdobia hniezdenia koncom februára až začiatkom marca, aby prvé mláďatá vychádzali najskôr v druhej polovici marca alebo začiatkom apríla, lebo niekedy sa takýto skorý začiatok v chove nemusí vydariť. Ak sa nevydarí prvé hniezdenie, môže sa stať, že i celá chovná sezóna sa nám nemusí vydariť. Nenadarmo sa hovorí, že základom úspešnej chovnej sezóny je úspešný odchov mláďat z prvých hniezdení. Tieto kanáriky sú (z prvých hniezd) najlepšie čo sa týka kvality. Každý neúspech v odchove si vo viac než 90 % prípadoch zapríčinia samotní chovatelia. Preto je potrebné hľadať príčiny neúspechov prevažne vo vlastnej metodike chovu. Ak príčiny včas zistíme a odstránime, dočkáme sa očakávaných úspechov. Častým negatívnym javom v chove je chovateľova nedočkavosť, ale i netrpezlivosť a unáhlenosť. Počiatočné neúspechy však chovateľa nesmú odradiť. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že som mal chovateľské roky veľmi úspešné, ale aj také, počas ktorých som od stopercentného chovného páru, osvedčeného v predchádzajúcom roku, v nasledujúcej sezóne neodchoval nič. O rok neskôr pri tomto páre išlo všetko opäť normálne.
Stavba hniezda. Násada.
Základom úspešného chovu sú dobré bidlá. Ich hrúbka musí byť taká, aby sa samička na nich dobre prichytila a nezošmykovala sa. Majú byť dostatočne hrubé, také, aby ich samička svojimi pazúrikmi dobre obopínala. Zároveň musia byť dobre upevnené, aby sa nepohybovali ani nepretáčali. Ak toto nedodržíme, vystavujeme sa riziku, že v znáške bude veľa neoplodnených vajíčok. Súčasťou hniezdenia sú dobré, dostatočne hlboké hniezda. Z plytkého hniezda hrozí vypadávanie vajíčok a mláďat pri samičkinom zoskakovaní z neho. Prvé úspešné hniezdenie je veľmi dôležité. Jedince z prvého hniezdenia sú najkvalitnejšie a najsilnejšie. Každý ďalší odchov sa prvému takmer nikdy nevyrovná. Máme rôzne druhy hniezd, niektoré sú závesné vonkajšej strany klietky na vrátka, vnútorné, ktoré sa zavesujú dávajú dovnútra klietky. Nie každé z týchto hniezd samiciam vyhovuje.
V chovnej sezóne 2013 som sa o tom presvedčil a preto nech mi nikto nehovorí, že človek sa nemusí učiť po celý život. Dvadsiatim párom som dal závesné hniezda plastové. Boli to mladé samičky a staré, ktoré v predchádzajúcej sezóne boli veľmi plaché a často z hniezda zoskakovali. Kým tým plachým samiciam tieto hniezda vyhovovali a odchovali mláďatá bez problémov, päť samíc (z ostatných) si hniezdo vôbec neupravili a znášali vajíčka mimo hniezda. Prvé hniezdenie u týchto samíc teda nebolo úspešné. Preto už na druhé hniezdenie som im vymenil závesné hniezda za klasické nekryté a čuduj sa svete, hniezda si po vložení do klietky okamžite upravili, všetky vajíčka do nich zniesli (ani jedno mimo) a odchovali svoje mláďatá bez akýchkoľvek problémov. Aj takéto veci sa v chovateľstve stávajú, len je potrebné na nich včas prísť. Ak by som to tak neurobil, mohlo by neúspešne dopadnúť i druhé hniezdenie a v závere chovnej sezóny by som skonštatoval, že samice sú zlé, nemali sklony k odchovu a preto je ich potrebné z ďalšieho chovu vyradiť, čo by nebola pravda. Chyba nebola v nich, ale vo mne. Poučil som sa pre nasledujúcu chovnú sezónu.
Samička začína znášať vajíčka zhruba na 10. deň od prvej kopulácie každý deň, a to zvyčajne v ranných hodinách (medzi 7. – 8. hodinou), v počte 4 až 6 vajíčok, ale stalo sa mi aj to, že samička zniesla až 7 vajíčok. Tieto po každom znesení samičke odoberieme a podkladáme jej umelé. Tieto odoberáme až do znesenia štvrtého vajíčka. Vajíčka odkladáme do pripravenej nádobky (najlepšie naplnenou repkou olejnou) tupým koncom nahor, a to tak, aby boli celkom zakryté. Odoberáme ich od samičky až do znesenia štvrtého vajíčka, ktoré už neodoberieme a necháme ho v hniezde. Večer, okolo osemnástej hodiny ich všetky naraz vložíme do hniezda, na ktoré si samička zasadne a začne ich zahrievať. To nám zaručuje, že mláďatá sa nám vyliahnu naraz v jeden deň. Zásadou je, aby sme do hniezda vložili čisté vajíčka. To znamená, že ak sú znečistené, očistime ich vlhkou vatou alebo handričkou. Takto sa nám mláďatá začnú liahnuť na 14. deň v ranných hodinách. Toto zistíme podľa ich hlasového prejavu v hniezde a podľa vynesených škrupiniek v klietke. Ak samička mimoriadne dobre zahrieva násadu, mláďatá sa nám môžu liahnuť už na 13. deň ráno. Samička preruší sedenie iba na čas potrebný na nasýtenie, napojenie a vyprázdnenie sa.
Oplodnené vajíčka poznáme podľa toho, že po 4 až 5 dňoch sedenia im stmavne škrupina a kresba lepšie vynikne. Keď vajíčka prezeráme oproti svetlu, oplodnené sú nepriehľadné, čo spôsobuje vyvíjajúci sa plod. Prvé štyri sa nám vyliahnu naraz, ďalšie postupne o jeden deň neskôr.
Zahrievanie (inkubácia) vajec samicou.
V čase hniezdenia musia mať kanáriky maximálny pokoj. Pri vyrušovaní často opúšťajú hniezdo, vajíčka vychladnú a zárodky odumierajú, prípadne samička prestane kŕmiť vyliahnuté mláďatá. Hniezda kontrolujeme len pri ich opustení samičkou. Spevavé vtáky, teda i kanáriky, majú zo všetkých vtákov najmenej vyvinuté mláďatá, preto im rodičia musia venovať čo najväčšiu starostlivosť. Mláďatá na pohľad nie sú pekné. Sú citlivé voči chladu, majú zatvorené oči, ktoré začínajú otvárať až na piaty deň po vyliahnutí. Zdravé a dobre vyliahnuté mláďatá majú hlavičky položené navzájom krížom cez seba, takže tvoria klbko. Pri kŕmení sa musí každé mláďa namáhať, aby dostalo potravu. Takto už v hniezde prebieha boj o existenciu.
Liahnutie. Kŕmenie.
V čase odchovu musíme zvláštnu pozornosť venovať kŕmeniu a napájaniu. Okrem vtáčieho zobu pre kanáriky predkladáme samičkám dvakrát denne dostatočné množstvo vajcovej miešanky. Začíname ju samičkám podávať v dobe prípravy na hniezdenie 2 - 3krát do týždňa a 3 dni pred samotným liahnutím mláďat, aby si tak mohli v hrvoli vytvoriť kašičku. Počas sedenia na násade vajcovú zmes úplne vylúčime, aby sme tak zabránili dráždeniu na novú znášku. Zvláštnu pozornosť venujeme napájaniu. Kanárik hynie bez vody po 24 hodinách. Vodu z mestského vodovodu podávame kanárikom po jej odstáti, aby z nej vypŕchal chlór, približne po 24 hodinách. V napájačke ju nesmieme nechávať dlho a nesmie byť znečistená. Rýchlo sa kazí a stáva sa tak zdrojom infekcií a nákaz. Preto je potrebné často vodu vymieňať i v kúpeľníčkach, lebo ju vtáčiky znečisťujú pri kúpaní. Najlepšie je keď sa kúpeľníčky po vykúpaní kanárikom odoberú.
(POKRAČOVANIE)